8.6.2016
Boh ma volal na modlitbu. Veľmi naliehavo chce, aby sme Jeho prosili o pokoj, aby nebola vojna.
Vraví: "Obráťte sa jednomyseľne ku mne a proste ma o pomoc, lebo tento svet ide do záhuby. Čas sa nachýlil, bude vojna. Koniec blahobytu, ten vám neprospel, nie ste lepší. Blahobyt sa stal vaším bohom a ja ničím! Odstránili ste ma, aby som vám nezavadzal vo vašich plánoch, aby som vám nehovoril do vašej budúcnosti.
Skazený ľud, zvolil si cestu záhuby. Ktože mu pomôže, keď mňa v ňom niet?!
Pokánie! Pokorte sa predo mnou a proste ma, skôr než bude neskoro! Odpustite si navzájom!"

Prosím, pripojte sa v tento čas k ostatným, ktorí bojujú modlitbami proti islamizácií Slovenska a Česka,ak to máte na srdci. Ďakujem

Snival sa mi sen,ako skutočnosť. Pozerala som sa z okna, ako to mám vo zvyku, von. Na polia, cestu, kopce. Všetko bolo ako je to aj v skutočnosti. Zrazu na tú cestu zosadli lietadlá, blikali červenými svetlami a z nich sa vyrútili uprchlíci a začali sa rozbiehať do okolia, stále ďalší a ďalší...Boli tu, nie niekde tam ďaleko za hranicami, ale tu!
Keď som sa zobudila,spomenula som si na božie slová, ktoré si tu nájdete ako:" Posledné prorocké slová, ťažké" z 10.6.2012.... Že povstanú mnohé národy proti druhým národom vo vojne. Havrany zatiahnu európu, slnko nevydá jas. Islam bude nepriateľom európy, ale potom sa to otočí a európa bude proti islamu....

Zaujímavé,ja nič dobré nevidím na prisťahovalcoch.Iná viera, oni sa knam neprispôsobia.Nech Boh stojí pri nás.

Ahojte,

Mám 22 rokov. Prejdem rovno na sen: Sedeli sme ja, matka a sestra v kuchyni vonku z krásneho počasia sa náhle stala búrka a veľké čierne mraky. Zrazu som uvidel na bielom strope akoby mraky a z poza tých mrakov vyletovali anjeli a každý z nich bol spokojný mál úsmev na tvári, zakýval a letel ďalej . V tom sme si povedali, že to bude pravdepodobne koniec sveta. Matka povedala nech zastrieme okna nech nevidíme tie blesky a prívaly dažďov, tak sme aj urobili. Stále sa mi nechcelo tomu veriť. Musím sa priznať v tom sne som stresoval bol to veľmi živý sen. Myslel som, že budu trpieť aj dobrý a nevinný. Zrazu rana cez okno buchla voda chalupu zmietlo. Otvoril som oči bol som pod vodou videl som odtrhnuté stromy, auta plno ľudí, niektorý sa snažili vyplávať no márne. Držal som si nos a trochu aj ústa po čase som zistil že minimálne ale môžem predychovať. Keď som sa pozrel nad seba halda vody podo mnou nariekajúci ľudia. Aní chvíľu som neváhal plával som hore, niektorý ľudia plávali tiež na vrchu som videl potápačov v oranžových, takých skafandroch. ako som vyplával hore na hladinu v tom som sa zobudil. Bol to krásny sen prvé čo ma napadlo, že má Pán Boh bude vždy ochraňovať, že mám vytrvať vo viere, lebo ako viete prídu občas aj zle časy. Nikdy netreba pochybovať. Veľmi ma tento sen posilnil. Ďakujem za vyrozprávanie. Hlavne aj z toho dôvodu, že v mojich rokoch, keď rozprávam svojim rovesníkom o viere, tak sa mi väčšinou len vysmejú.

Ked som čítala tvoj príbeh išli mi zimomriavky po rukách. Ja som bola tiež vysmievaná za svoju vieru.No vždy som bojovala a Ocko mi posielal úžasných ludi ktorými pomáhali bojovať. žehnám Ti silu do bojov ++++

Dnes sa mi sníval sen, videla som tváričku malého dieťaťa, asi trojročného. Výraz mal taký otupený, občas zamykalo hlavou. Potom som videla dovnútra jeho hlavičky, bolo presne ako v smetiarskom aute, odpady sa mrvili a občas stláčali, vtedy mykalo hlavičkou.......
A ako som sa prebúdzala spomenula som si na slová Ježiša :Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo uveria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora(Mk.9,42)
A keďže vieme, koľko zla je páchané dnes vo svete práve na deťoch, na tých, ktorí sa nemôžu bránit, zdvíham hlas za nich pred Bohom.

Poslednú noc sa mi sníval veľmi zvláštny sen. Rozprávala som sa s Bohom. Normálne ako keď sa rozpravám s nejakým kamarátom. Bolo to u nás v kostole a ja som tam za Ním chodila strašne často lebo som milovala chvíle trávene s Ním. Ľudia naokolo sa na mňa pozerali zvláštne, ako na blázna ale mne to bolo jedno lebo som mala Jeho :)
Celý deň na tým snom rozmýšľam... Prihovára sa takto ku mne?

Dnes sa mi sníval sen, v ktorom bol umierajúci Ježiš na kríži a pri ňom jeho matka. Veľmi hlasno nariekala. Počula som ju, ako som prechádzala okolo, po ceste. Kríž stál vľavo od cesty. Po ceste šlo veľa ľudí, hlavy mali sklonené, otočené v smere cesty. Nik sa neotočil vľavo za nariekajúcou ženou a pritom ju museli počut. Veď ja som bola rovnako ďaleko, ako oni a silno som ju počula. Ale ľudia boli akoby pohrúžení do svojich vecí, nič iné si nevšímali. A tak si vlastne ani nevšimli, že prešli okolo Boha... Kedže je vianočný čas, myslíme na druhých. Zháňame sa za vecami a na toho, ktorý má narodeniny nemáme čas a ani priestor v hlave. On nepotrebuje veci, ale čas, v ktorom sa budeme dívať na neho a rozprávať sa s ním v srdci, ľúbiť ho.....
Tak to by som vám priala k vianociam.

Teraz nastal čas, čas skúšky, čas obety, čas chcenia, čas spasenia, čas astronomický na celej zemi, kedy zastane čas prirodzený, čiže je čas nadprirodzený, nadčasový čas. Tečie ako rieka, vlna za vlnou, pomaly ale isto vteká všade. Čas, ktorý vyzerá zvonku ako ostatné časy. Čas, ktorý ako rieka preteká cezo mňa a cez každého. Skúšobný čas pre každého, ako v škole - hodina skúšky, previerka, čo ste sa naučili. Nepíše sa, ale sa žije v praxi. A žije ju každý pred mojou tvárou. Sledujem každého, malého i veľkého, sluhu i vladára a pozorujem ako sa zachová, pozorne sledujem každé hnutie vášho srdca, umu, úmyslu.
Každý skutok, slovo, pomoc, obetu, lásku, vieru, obetavosť ale i nenávisť, zlobu, skrývajúcu sa za dobré činy, aby nik nepoznal ich zákerné zámery ich zlého srdca. Ach koľko bolestí pôsobí, cítim každú ranu, ktorú takáto nenávisť zasadí, pretože som Láska. Mali ste žiť v láske, v mojej láske, súcitnej s každým úbohým...